Moja sestra

    Rozhodla som sa, že vám napíšem niečo o mojej dokonalej sestre a dvojičke Delte Eirnardovej. Je to veľmi milé  a múdre dievča, ktoré chce veľa kamarátov. Je to najcennejší človek, ktorého mám (okrem mamy a babičky) a neviem, čo by som robila, keby som ju stratila. 

    Často sa s Dell hádame, väčšinou kvôli nejakej hlúposti. Radi spolu spievame a sme spolu radi. Teda aspoň ja sa pri nej chcem motať celý deň.

    Keď nás rozdelili do iných fakúlt, bola som zničená. Nedalo sa to vydržať, stále som si opakovala: "Stratím ju?". Teraz som si uvedomila, že chodíme spolu na hodiny, môžeme sa kdekoľvek stretnúť.. Je takmer jedno, v akej sme fakulte. A keď si napríklad Slizolinčania robia srandu s Chrabromilčanov, tak ich mierne poučím (no, mierne.. ;). Neviem, ale podľa mňa nás fakulty nerozdelili. To môžu iba ľudia. 

    Keď som sa narodila, Dell už bola na svete. Je asi o mesiac-dva staršia, ale aj tak sa správam, ako keby som bola jej staršia sestra. Stále na ňu kričím a tak, ale ona je stále kľudná, a to ma stále vytáča. No, ale čo sa už dá robiť, mám to v krvi.

Keď odišiel náš otec bolo to ešte horšie. S Dell sme sa síce snažili podporiť mamu, ale medzi sebou sme sa skoro nebavili. Dokonca som na ňu rovno na ulici začala kričať, že to je jej chyba, že otec odišiel. Teraz si myslím, že urobil dobre. Sme v bezpečí domova, ktorý patrí babičke a my sme šťastní.

    Niekedy by som chcela, aby mi Dell odpustila moju povahu a aby mi odpustila všetko, čo som jej spravila. Vždy ju budem mať rada, nech sa deje čokoľvek.